Agresivita medzi dvoma psami

Dobrý deň.

Obraciam sa na Vás s úpenlivou prosbou. Vlastním 40 árový pozemok, sad, ktorý stráži 4-ročný kríženec nemeckého ovčiaka. Keďže som na invalidnom dôchodku, celé dni strávim v tomto prostredí. V poslednom čase však začali chodiť do sadu nežiaduce návštevy, ktoré ak nekradnú, tak rabujú. Jeden pes na stráženie nestačil. Zaobstaral som si ešte ďalšieho, mladého ročného kríženca. Prvé dni to bolo celkom dobré, potom však starší pes odišiel od nedojedenej misky. Mladý to chcel dojesť, nato ho starší napadol dosť tvrdo. Mladý jačal, mne sa ich podarilo rozdeliť. Staršieho som riadne potrestal. O pár dní sa celé divadlo znova zopakovalo, tentokrát však mladý neustúpil a nepekne sa porafali. Odvtedy je starší pes voči mladému nevrlý. Keď sa mladý chce hrať a obskakuje ho, starší vrčí a už po ňom aj vyšiel. Samozrejme sa mu to snažím nedovoliť a potrestám ho hneď, keď to urobí. Zčasu na čas beriem mladého na vychádzky i mimo sadu, aby si zvykal na nové prostredie. Keď sa vraciame, víta ho len vrčanie, starší ho ani nechce pustiť do dvora. Tiež mu nedovolí prísť ku mne pomaznať sa. Keď je nablízku, vrčí na neho. Ak ho zahriaknem, stiahne sa a odíde niekam inam. Doslova nemá mladého rád. Čo mám robiť? Bojím sa aby namiesto stráženia nepustili do seba. Nerád by som sa vzdal niektorého z nich.

Jaroslav P., Michalovce

Všeobecne

Pozrime sa na vývoj psa, na jeho predkov. To je niečo, z čoho môžeme vychádzať. Každý vie, že vlci žijú vo svorkách. V nich vládne prísna a presná hierarchia, ktorá umožňuje zvieratám prežiť v ťažkých obdobiach, fungovať bez väčších konfliktov a zranení, loviť i oveľa väčšiu korisť, ako sú oni sami. Na čele svorky je alfa jedinec, ktorého svorka rešpektuje pre jeho silu, schopnosti, skúsenosti. Ostatní členovia tiež zaujímajú určité hierarchické priečky. Nie je to nič cudzie ani pre ľudskú spoločnosť. Ak vám to pripomína hierarchiu nejakého podniku od riaditeľa, jeho zástupcov až po poslíčka, ste blízko. Svoju pozíciu si alfa jedinec stráži a udržiava. Z času načas sa iný vlk pokúsi o zaujatie vedúceho postavenia. Niekedy stačí rázne napomenutie, vo vyhrotenejších situáciách však konflikt vyrieši až drsné zmeranie síl.

Hierarchia vo dvojici

Sú dvojice psov, ktorí spolužijú v takom úzkom vzťahu, že je ťažké určiť, ktorý z nich je vedúcou osobnosťou. Dá sa to vypozorovať napr: pri predložení jedinej úzkej misky a sledovať, ktorý pes bude stáť a ktorý sa pustí do kŕmenia ako prvý. Toto však nie je práve najlepší spôsob, ako zisťovať dominanciu jedného voči druhému, hlavne ak medzi nimi prepukajú zčasu načas malé či väčšie nezhody.

Vo väčšine prípadoch zvieratá, ktoré žijú vo viditeľnej zhode, žijú tak vďaka vzájomnému rešpektovaniu danej pozície. Ak však dôjde k narušovaniu hierarchie, toto mierové súžitie sa naruší.

Dôvody pre nezhody

Najčastejším dôvodom je dospievanie mladšieho psa, ktorý skúša svoje možnosti voči staršiemu. Môže ním byť i choroba či úraz vedúceho jedinca. Ale aj nesprávny prístup človeka, ktorý z rôznych dôvodov (hlavne z nevedomosti) začne preferovať nižšie postaveného jedinca voči vedúcemu. Tým sa jeho postavenie stáva ohrozeným, nižšie postavený jedinec naberá na sebavedomý, je čím ďalej, tým "drzejší". Naopak, vedúci sa snaží podriadeného udržať v jeho pozícii stále razantnejšími prostriedkami, za ktoré je však potrestaný človekom. To ešte viac narúša jeho pozíciu a medzi psami vzniká čím ďalej, tým viac konfliktov.

Príchod nového psa

Pokiaľ sa rozhodneme priviesť do domácnosti ešte jedného psa, musíme si uvedomiť, že pes, ktorého máme už dlhší čas, je v danom prostredí doma a ďalší prírastok je pre neho novým členom svorky. V rodinnej svorke už sú zaužívané určité pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať i naďalej.

Nie vždy však prvý pes bude vystupovať vo dvojici ako ten vedúci. Môže to byť submisívnejšie zviera, ktoré sa rýchlo podriadi i novému jedincovi, aj keby bol ten mladší, či vzrastovo menší.

Nesprávne preferovanie

Vychádzajme z prípadu, ktorý opísal pán z Michaloviec.
K staršiemu, sebavedomému psovi priviedol mladého tínedžera. Pes ho prijal bez väčších problémov. Mladý si však dovolil uchmatnúť si z jeho plnej misky. Reakcia staršieho psa bola zabrániť takémuto trúfalému správaniu. Všimli ste si ako sučka vychováva svoje mladé? Ak jej lezú do žrádla alebo ju obťažujú v čase, keď je veľmi unavená, zavrčí. Ak to nestačí, výstražne na šteňa vyštekne, prípadne ho výchovne rýchlo, ale nie nebezpečne uhryzne. Tak si šteňa zapamätá, že nemá liezť do misky matke, ktorá sa kŕmi a má jej dať pokoj, ak je unavená, pričom matke stačí už len ticho tlmene zavrčať.

Starší pes zareagoval, ako mu kázal inštinkt pre uchovanie si svojej pozície. Následne bol však pánom potrestaný. To však videl i mladý pes, ktorý si "uvedomil", že má niekoho, kto za ním stojí, čo v jeho očiach zatriaslo vedúcou pozíciou staršieho psa.

Pokiaľ si vedúce zviera chráni svoje postavenie, je nerozumné zasahovať spôsobom, ktorý jeho postavenie ešte viac naruší. Naopak, ak sa mladý pes snaží vedúcemu niečo uchmatnúť, zabránime mu v tom, alebo necháme vedúceho psa, nech si to vyrieši sám, bez nášho potrestania.

Z toho dôvodu je lepšie vyhýbať sa konfliktom tak, že psy budú mať misky ďalej od seba, alebo v dvoch rôznych vyhradených priestoroch. Prípadne najprv nakŕmime vedúceho jedinca, a až potom podriadeného.

Podobné je to i s vychádzkami. Je pekné, že nového psa chceme oboznámiť i s okolitým prostredím. Avšak neustále jednostranné preferovanie opäť vedie k zbytočnému narúšaniu hierarchie. Na vychádzky je dobré chodiť s oboma psami naraz (pokiaľ ich vieme zvládnuť), pričom ak kráčajú obaja pri ľavej pri nohe, vedúceho mať bližšie pri sebe, ako podriadeného. Ak nie je možné chodiť na vychádzky s oboma naraz, brávame so sebou na striedačku aj vedúceho (podriadený zostáva doma).

S hladkaním je to podobné. Nikdy nepreferujeme z akejsi ľútosti podriadeného jedinca. Lásku rozdávame obom rovnako, máme dve ruky a škrabkať môžeme oboch naraz. Pokiaľ podriadený "vystrkuje rožky", zarazíme mu to. Pokiaľ zavrčí vedúci pes, rázne mu to tiež zarazíme, ak sa upokojí, hneď ho pochválime a maznáme sa s nimi ďalej.

Tieto úkony rovnako ako aj iné ďalšie robíme s premysleným pokojom. Aj k podriadenému psovi sa správame s rešpektom a láskou. Len mu nedovolíme príliš dobiedzať do vedúceho psa, zaberať jeho ležovisko, jesť z jeho misky. K vedúcemu prechovávame rovnaké správanie ako pred príchodom druhého jedinca. Nesmie cítiť ohrozenie pozície, ktoré by mohlo viesť k nevraživosti a násilnému udržiavaniu si svojej pozície.

Zároveň venujeme pozornosť výcviku oboch psov. Spočiatku jednotlivo, ak im to ide dobre, niektoré cviky môžeme precvičovať i súčasne. Je výborné precvičovať Sadni, Ľahni a Zostaň. Hlavne Zostaň je výborný cvik práve z dôvodu, že sa musia navzájom rešpektovať v ležiacej polohe blízko seba.

Keď psov privolávame, odmeníme ich buď súčasne, alebo pamlsok či pohladenie dáme najprv vedúcemu psovi.

Pri naskakovaní do auta opäť naskakuje ako prvý vedúci pes.

Konflikt

Musíme si uvedomiť, že aj napriek opatreniam sa môže stať, že sa psy navzájom pochytia. V tom prípade je múdrejšie nezasahovať a nechať ich, aby si svoje postavenie vydiskutovali po svojom. Pokiaľ ide len o pokus podriadeného o zmenu postavenia, bitka skončí relatívne rýchlo kňučaním podriadeného a zvalením na chrbát. Alebo útekom.

Horšie je, ak dôjde k porovnávaniu síl takmer rovnocenných jedincov. Bitky môžu skončiť remízou a vážnymi pohryzeniami. Pravdepodobne bude dochádzať k ich opakovaniu. Až kým si jeden z dvojice neuvedomí, že je slabší. Môže to byť pôvodný podriadený, ale aj naopak, ten pes, ktorý bol vedúcim.

Je však nutné si uvedomiť, že čím sú zvieratá väčšie a ťažšie, tým vážnejšie zranenia si môžu spôsobiť.

Na jedno však nesmieme zabúdať. Čím viac sa majiteľ venuje svojim zvieratám, ich výchove a výcviku, tým viac ho budú rešpektovať, čo sa odrazí i v kladných vzájomných vzťahoch. Ak sú na seba psy veľmi agresívne, musíme akékoľvek ich agresívne správanie alebo náznak (zavrčanie, postoj) rázne ukončiť. My sme tí, ktorí sú vrchnými bossmi svorky. Po pokáraní či potrestaní s oboma psami určitú chvíľu cvičíme. Ak to je možné súčasne s oboma, ak nie, raz s jedným, potom s druhým, pričom jeden je uviazaný alebo v odložení s povelom Zostaň.

Zmena pozícií

Aj napriek všetkým opatreniam môže dôjsť časom k situácii, keď sa pozície budú nenápadne vymieňať, až sa celkom vymenia. Stáva sa tak hlavne pri rôznorodom veku psov, keď vedúci pes značne zostarne a zoslabne. Už si nedokáže udržiavať prirodzený rešpekt a závisí na pánovi, ako dokáže predísť konfliktom. Niekedy je múdrou prevenciou oba psy od seba oddeliť do dvoch rôznych kotercov.

Sučka a pes

Možným riešením pre potrebu mať 2 psov je zvoliť si pár vyrovnanú sučku a psa. Aby však nevznikali problémy počas hárania, je vhodné nechať sučku sterilizovať.

Kastrácia

Kastrácia môže v mnohých prípadoch pomôcť. Psy sa stávajú tolerantnejšími. Dôležité je však kastrovať v mladom veku. Čím je pes starší, tým má kastrácia menší vplyv na jeho správanie. Kastrácia však pravdepodobne nepomôže v prípade, ak ide o psov bitkárov, ktorí napádajú či vyvolávajú nekompromisné súboje alebo sa do nich zapájajú bez vážnejších dôvodov.

Krajnosti

Zvláštnou kapitolou sú psy, ktoré sú neznášanlivé k iným jedincom bez akejkoľvek zjavnej príčiny. Terorizujú ich, napádajú, nedovolia im napr: vyliezť k búdy, ani sa čo len vybrať smerom k pánovi. Tu jednak, že zlyhal pán v spôsobe výchovy, ale veľmi výnimočne môže ísť i o jedinca s určitými "psychotickými" vlastnosťami alebo o totálneho bitkára. V prípade, že takéto správanie je len následkom nevhodnej výchovy, dá sa systematickou prácou upraviť. Vyžaduje si to však čas, skúsenosti a dôslednosť. Pokiaľ však ide o druhý prípad, ak sa pes absolútne neznesie ani so sučkou vyrovnanej povahy a nezmyselne ju napáda, bude lepšie, ak nebudeme uvažovať nad ďalším psom. V prípade neustálych konfliktov je lepšie s jedným psom sa rozlúčiť a nájsť mu nový vhodný domov.

Text: Dana Tóthová