Poruchy správania a prežívania

Pokiaľ sa v priebehu výchovného procesu objaví zreteľný náznak, že vývin dieťaťa nesmeruje k žiadúcim výsledkom - objavuje sa nutnosť špeciálnopedagogickej nápravy správania a prežívania. takúto špeciálnu výchovnú starostlivosť vyžadujú dve skupiny detí:

  1. ťažkovychovávateľné deti (ide o deti, ktorých vrodené temperamentové predpoklady spôsobujú, že štandardné výchovné postupy nemajú efekt)
  2. emocionálne narušené deti (sú to deti, ktoré v styku s dospelými zažívali citové traumy, či už mali charakter veľkého počtu drobných poranení, alebo jednorazovo hlboké citové rany. prežívanie týchto detí je poznačené bolestnými spomienkami, celkovou neistotou a vnútornou bolesťou. tieto vnútorné impulzy sa navonok prejavujú v konaní, ktoré sa vymyká z bežne prijatých noriem a spôsobuje škodu predovšetkým dieťaťu.)

Za emocionálne a sociálne narušené sa spravidla považujú deti, ktoré konajú spôsobom vymykajúcim sa z noriem a narušujú, alebo ohrozujú práva iných. takéto konanie môže mať korene v nesprávnej výchove, alebo môže byť dôsledkom citovej narušenosti, či dokonca kombináciou oboch. hlavnou náplňou špeciálnopedagogického pôsobenia je náprava, korekcia výchovných zlyhaní, narušených foriem správania a prežívania, a tiež preučovanie, nahradzovanie maladaptívneho správania prijateľnejším.

Poruchy prežívania a správania sa spravidla rozlišujú na ťažké a mierne.
Medzi ťažké poruchy sa zaraďujú:

  • afektívne poruchy
  • endogénne psychózy
  • pervazívne vývinové poruchy v detstve a dospievaní V dnešnej dobe sa pod týmto názvom skrýva päť typov rôznych porúch, ktoré sa v minulosti priraďovali pod súhrnný názov "detský autizmus". Medzi tieto poruchy patrí: samotný detský autizmus, Rettov syndróm, detská dezintegračná porucha, Aspergerov syndróm a atypická pervazívna vývinová porucha.

Mierne poruchy prežívania a správania rozdelil Achenbach do siedmich kategórií:

  1. vzdor/ agresivita
  2. hyperaktivita
  3. socializovaná deviácia
  4. úzkosť
  5. depresia
  6. vzťahové problémy
  7. poruchy učenia

Liečebno-výchovné sanatórium v Barci v Košiciach poskytuje komplexnú starostlivosť i vzdelávanie deťom so špecifickými vývinovými poruchami učenia, správania, koncentrácie pozornosti, poruchami motoriky, reči a inými problémami. Deťom sú k dispozícii psychológovia, lekári, špeciálni pedagógovia, vychovávatelia so špeciálno-pedagogickým vzdelaním a celý team pracuje ako jeden celok pod vedením riaditeľky Anny Kalavskej, ktorá ho vybudovala v roku 1992.

Okrem už menovaných odborníkov pracuje s deťmi aj liečebná pedagogička Mgr.Dajana Gajzdiková a za jej prítomnosti prebieha CANISTERAPIA .Deti navštevuje s dalmatínom Donkom Mgr. Viki Vargočková.

Caniserapia funguje 1- krát do týždňa. S dieťaťom je pes približne pol hodinu. Pri Donkovi sa doposiaľ vystriedalo v LVS 8 detí, ktoré majú kombinácie už spomínaných porúch.

Bližšie sa budeme zaoberať poruchami, s ktorými pracujeme na canisterapiách v LVS.

Vzdor / agresivita

Za prejavy vzdoru/agresivity sa považujú najmä:

  • prudké aj dlhotrvajúce formy boja, násilia a krutosti k rovesníkom a zvieratám
  • pomstychtivosť, krádeže, zakladanie ohňov
  • spôsobovanie škôd na majetku
  • vyhrážanie sa, hádky
  • ubližovanie a vysmievanie sa rovesníkom
  • neposlušnosť a nerešpektovanie učiteľov
  • nízka miera spolupráce
  • záchvaty
  • vnášanie rozkolu do organizovaných skupín

Šaňko, ktorého jednou z diagnóz je aj opozičný vzdor sa k Donkovi odmietal vôbec priblížiť. Po troch týždňoch sa ho dotkol. Bol úplne iný ako pri deťoch. Bolo to asi tým, že pes nerozpráva, nepýta sa, nekáže. Šaňko si ho skutočne obľúbil, má ho rád, stále sa naň teší. Teda, ak sa dieťa dokáže na psa upnúť, a pochopí, že niekomu koho máme radi a kto má rád jeho sa neubližuje, je možné prenášať to do skupiny detí. V našom prípade, hneď ako začínal v skupine vznikať problém ( záchvat, ubližovanie) sme to okamžite riešili rozhovorom na tému :Môžeme to urobiť Donkovi? Bolelo by ho to? Ak cíti bolesť psík, cíti ju aj kamarát? Poprípade som vytiahla so skrinky plyšového psa - dalmatína, ktorý nám v tej chvíli nahradil živého. A pracovali sme s ním ako naozaj. Šaňko pochopil, že ublížiť psíkovi alebo kamarátovi nie je správne. A aj keď to nie je merateľný výsledok, posledných päť mesiacov ( odkedy chodí na canisterapiu) nemalo dieťa žiaden konflik.

Hyperaktivita (ADHD syndróm)

Prejavom hyperaktivity je neúmerné, nevhodné správanie sa v situáciách, ktoré si vyžadujú neprerušovanú pozornosť, plánovanú a kontrolovanú zodpovednosť v záťažových situáciách. Základom tejto charakteristiky je najmä obtiažnosť v prispôsobovaní sa spoločenským očakávaniam (sledovanie učiteľa pri vyučovaní). Deti s príznakmi hyperaktivity vykazujú rozsiahle problémy, ako je:

  • nadmernosť aktivity
  • nesústredená pozornosť
  • impulzívne rozhodovanie a správanie
  • nepodriaďovanie sa nariadeniam a pravidlám

Hyperaktivita sprevádzaná vzdorom a agresivitou predikuje vážne sociálne konflikty a osobné zlyhania v období neskorej adolescencie a v dospelosti.

Marek mimoriadne ťažko pestuje sebaovládanie, je silne impulzívny a má ADHD.

Pri tejto poruche prebiehajú terapie vo 2 fázach. Tá prvá je aktívna. Počas nej Marek s Donkom behal, prechádzal sa, vodil ho, ukazoval mu rôzne priestory, preskakovali a podliezali sa navzájom. Marek ho začal cvičiť, napodobňoval polohy psa, cvičil súčasne s ním. Páčilo sa mu , že Donko počúva na povely a počúval aj on. V tejto chvíli to nevnímal ako príkazy, ale ako hru a páčilo sa mu to. Teda trénoval aj svoju sústredenosť, aby splnil nejaký cvik, aj svoju trpezlivosť , aby Donka nový povel a cvik naučil. V prípade, že na Mareka príde ťažká chvíľa a v skupine odmieta poslúchnuť, začneme sa hrať na psíkov a funguje to.

Druhá fáza je pasívna. Vytvorí sa príjemná atmosféra, v pozadí znie relaxačná hudba. Počas nej sa snažíme Mareka dostať do absolútneho kľudu. Ak sú obaja ubehaný, tak Marek sleduje ako Donko rýchlo dýcha a počúva pritom tlkot jeho srdiečka. Potom ho porovnáva so svojim. Ak už pes dýcha pomalšie, Marek sa snaží dýchať súčasne s ním. Častokrát si uloží hlavu na Donkov hrudník a so zavretými očkami dýchajú spolu. Vtedy sú v úplnej pohode a Marek sa do skupiny vracia vyrovnaný a pokojne tak funguje až do večera.

Počas pasívnej fázy tiež môžeme masírovať ušká psa, hladkať ho po celom tele a pritom zhlboka dýchať. Popritom sa rozvíja aj jemná motorika dieťaťa. Tým, že psa hladká oboma rukami, sústredí sa na hladkanie od nošteka až po koniec chvosta raz jednou rukou a potom druhou...

Poruchy jemnej motoriky je možné rozvíjať aj ďalšími cvičeniami: česanie psa, hladkanie a uhládzanie srsti, pripínanie a odopínanie obojku , náhubku alebo vesty, prinesenie vody v miske, lámanie piškóty na štvrťky, počítanie zúbkov, prstov, počítanie fľakov alebo bodiek, na dlhosrstom psovi pletenie vrkôčikov, hádzanie aportu, hra na veterinárov - prehmatanie psíka.

Poruchy učenia

(dyslexia, dysgrafia, dysorthografia, dyskalkúlia)

Prejavujú sa ako nápadný rozdiel medzi schopnosťami a reálnym výkonom v škole: predovšetkým v spôsobilosti ústneho vyjadrovania, porozumenia počutého textu, písomného vyjadrovania, základných spôsobilostí čítania, porozumenia čítaného textu, základných matematických operácií... za predpokladu, že tento rozdiel nie je spôsobený mentálnou retardáciou, zmyslovým postihnutím, emočnou narušenosťou a sociálnym, kultúrnym alebo ekonomickým znevýhodnením.

Poruchy učenia sú často spojené s ostatnými PPS, najmä s agresivitou a vzdorom.

Pes pri poruchách učenia funguje ako motivačný prostriedok. Keďže deťom sa v našom zariadení venujú skúsení odborníci, používame psa na uvoľnenie atmosféry počas čítania, písania. Dominik má doma psíkov a tak nemal problém nadviazať kontakt s Donkom .Obaja sa skamarátili a Dominik má dobrý pocit v blízkosti psa. Aj pri čítaní je úplne uvoľnený. Pes je dobrý poslucháč, nevníma ani chyby. Len si tak k nemu ľahne, nepohnute leží a počúva. Stačí mu pohladenie a Dominik je rád , že mu mohol niečo prečítať.

Odhliadnuc od všetkých porúch, metód a postupov je úplne najkrajšie vidieť úsmev. U dieťaťa hovorí za všetko jeho tvár a citové rozpoloženie. Každému prajem zažiť tú zázračnú chvíľu, keď sa dieťa vráti z terapie a vydrží v ňom to svetlo žiariť ešte dlhé hodiny. Ale stopy v duši a liečebný dotyk psa sa nikdy nestratia.

Text: Mgr. Viki Vargočková
Bc. Radmila Cao