Tlačová správa k novele zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve

Ochranári a verejnosť vítajú iniciatívu za zmeny v súčasnom zákone o poľovníctve

Bratislava 17. marca 2011 – Ochranári vítajú poslaneckú iniciatívu za zmenu zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, ktorú bude parlament prerokovávať v prvom čítaní na svojej marcovej schôdzi. Novelizácia súčasného zákona o poľovníctve je nevyhnutná, avšak zástupcovia ochranárskych združení navrhujú ďalšie úpravy predloženej novely.

Podľa názoru ochranárskych združení, podporeného aj petíciou OZ Psia duša za prijatie zmien v zákone o poľovníctve, ktorú do dnešného dňa podporilo viac ako 18-tisíc ľudí, je najrozumnejším riešením úplne odňať poľovníkom ich osobitné oprávnenia usmrcovať psov a ponechať úpravu potenciálne konfliktných situácií medzi psami a zverou či človekom na území poľovných revírov na všeobecnú úpravu konania v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane. Ochranári rovnako presadzujú, aby usmrtenie psa bolo kvalifikované ako trestný čin utýrania zvieraťa.

Neexistujú relevantné štatistiky, ktoré by preukazovali, koľko psov spôsobilo poranenie alebo zabitie zveri, prípadne koľko sa vyskytlo prípadov plašenia zveri psom. Podstatná časť územia Slovenskej republiky pritom je poľovným revírom, takže úprava usmrcovania psov v poľovníckom zákone sa týka veľkého množstva majiteľov psov, ktorí s nimi chodia do prírody, hoci len kúsok za obec alebo mesto. Psy pritom nepredstavujú pre zver výrazné nebezpečenstvo. Naopak, omnoho horšou a hlavne zákernejšou škodnou ako spoločenské zvieratá sú pytliaci.

NÁVRHY NA ÚPRAVY PREDLOŽENEJ NOVELY

Podľa spoločného stanoviska ochranárskych združení by ideálnym riešením bolo vypustiť všetky oprávnenia poľovníkov usmrcovať psov v poľovných revíroch, tak ako to poslanecká novela navrhuje vo vzťahu k mačkám. Ak by im však určité oprávnenia mali zostať zachované, je potrebné presnejšie upraviť zákonné podmienky, aby sa v čo najvyššej miere obmedzila možnosť zneužívania takýchto oprávnení.

Kľúčový je pritom článok I bod 5 predloženej novely, ktorou sa navrhuje nové znenie ustanovenia § 29 ods. 1 písm. f) a g) zákona o poľovníctve. Poslanecký návrh síce podstatne zlepšuje súčasný katastrofálny legislatívny stav, avšak v určitých oblastiach nie je celkom dotiahnutý.

V zmysle navrhovaného nového ustanovenia § 29 ods. 1 písm. f) zákona o poľovníctve by poľovníci mohli usmrtiť psa (s výnimkou poľovného psa), ktorý nebude identifikovaný obojkom alebo prsným postrojom s identifikačným číslom vo výraznej farbe odlišnej od srsti psa (navrhovatelia novely v texte zjavne použili nesprávny odkaz pod čiarou, čo je zrejmé z dôvodovej správy, ale zmysel ich návrhu, ktorý bude potrebné v legislatívnom procese opraviť, je zrejmý) a ktorý sa súčasne bude nachádzať v poľovnom revíri vo vzdialenosti viac ako 200 metrov od najbližšej pozemnej stavby. Toto ustanovenie by však bolo vhodné rozšíriť o dve ďalšie podmienky, ktoré už v minulosti boli súčasťou predchádzajúceho zákona o poľovníctve a čiastočne sú obsiahnuté aj v zákone platnom v súčasnosti, a to:

  • podmienku, že pes musí hľadať alebo prenasledovať zver alebo sa k nej plaziť, čím by sa vylúčila možnosť usmrtenia psa, ktorý je síce v poľovnom revíri bez požadovanej identifikácie (napr. stratený alebo zabehnutý pes), avšak svojím správaním nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo pre zver,

  • podmienku, že pes musí byť mimo vplyvu osoby, ktorá ho vedie, čím sa zabráni okrem iného subjektívnemu posudzovaniu farebnosti obojka alebo prsného postroja, keďže pri psovi vedenom človekom bude nepochybné, že je pod kontrolou a nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo pre zver.

Pri obidvoch navrhovaných podmienkach by sa akcentoval fakt, že v poľovnom revíri nemožno usmrtiť akéhokoľvek psa, ale v krajnom prípade iba psa, ktorý nie je označený a nie je ani vedený človekom, pokiaľ predstavuje nebezpečenstvo pre zver. Ak by všetky zákonné podmienky neboli splnené, nemôže ani existovať žiadny racionálny dôvod na usmrtenie psa.

Ako nesystematické a nadbytočné vidíme navrhované nové ustanovenie § 29 ods. 1 písm. g) zákona o poľovníctve, podľa ktorého by poľovníci boli oprávnení usmrtiť nebezpečného psa, pokiaľ sa nachádza v poľovnom revíri vo vzdialenosti viac ako 200 metrov od najbližšej pozemnej stavby. Nebezpečným psom sa pritom rozumie pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi. Keďže takýto pes musí mať podľa zákona o podmienkach držania psov pri pohybe na verejnom priestranstve nasadený náhubok, čo v podstate vylučuje možnosť, aby bol nebezpečný pre zver v poľovnom revíri, nie je nám zrejmé, prečo by ho malo byť možné usmrtiť už len z dôvodu samotnej prítomnosti v poľovnom revíri (ako navrhuje poslanecká novela), a to aj v prípade, že je riadne označený, má náhubok, je pod kontrolou človeka a nijako nereaguje na zver. Nevidíme žiadny racionálny dôvod, aby sa z pohľadu pobytu v poľovnom revíri delili psy na dve kategórie, pričom sme presvedčení, že pokiaľ majú zostať určité oprávnenia poľovníkov vo vzťahu k psom zachované, môžu byť uplatňované len za splnenia všetkých podmienok, ktoré by sa nachádzali v ustanovení § 29 ods. 1 písm. f) zákona o poľovníctve v znení, v akom sme ho navrhli doplniť.

Novelu zákona o poľovníctve by zároveň bolo vhodné rozšíriť tak, aby zo zákona bola vypustená možnosť užívateľa poľovného revíru preniesť povolením na lov zveri oprávnenia usmrcovať psov z členov poľovníckej stráže aj na iných držiteľov poľovných lístkov (t. j. na bežných poľovníkov). Sme presvedčení, že usmrtenie psa je vážnym zásahom do ústavou chránených vlastníckych práv, a preto by výkon takéhoto práva, ktoré by sa malo využívať iba v extrémnych situáciách, ktoré nepripúšťajú iné riešenie, mal byť striktne vyhradený len pre členov poľovníckej stráže, u ktorých zákon o poľovníctve vyžaduje vyššie kvalifikačné a osobnostné predpoklady ako pri radových poľovníkoch.

Súčasný stav – zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z. z.

Súčasné znenie zákona o poľovníctve oprávňuje nielen členov poľovníckej stráže, ale aj radových poľovníkov, aby v poľovnom revíri beztrestne usmrcovali psov (s výnimkou poľovníckych psov) a mačky, a to za veľmi benevolentných podmienok. Môžu totiž usmrtiť psa len z dôvodu, že sa nachádza viac ako 200 metrov od najbližšieho trvale obývaného domu (bez ohľadu na jeho správanie), alebo psa, ktorý kdekoľvek v poľovnom revíri hľadá alebo prenasleduje zver. Pri mačkách je právna úprava podobná, keďže poľovníci môžu zastreliť buď mačku, ktorá sa potuluje v revíri viac ako 200 metrov od najbližšieho trvale obývaného domu, alebo ak je pristihnutá pri prenasledovaní alebo usmrcovaní zveri. Takýmto spôsobom môže teda ktorýkoľvek poľovník zastreliť napríklad zabehnutého psíka a napriek tomu, že to znie absurdne, tak aj psa, ktorý je na vôdzke pod dozorom svojho majiteľa. Poľovné revíry pritom často bezprostredne susedia s obývanými časťami obcí alebo sa priamo na ich území nachádzajú domy či rekreačné chaty, kde sa celkom prirodzene vyskytujú psy a mačky, ktoré sa môžu kedykoľvek stať obeťami poľovníkov.

Zvieratá sú v zmysle nášho právneho poriadku vecami, ktoré zväčša majú svojich majiteľov, pričom ich vlastnícke právo k zvieratám by malo požívať rovnakú právnu ochranu ako vlastníctvo akéhokoľvek iného majetku, nehovoriac, že ide o živé tvory, ku ktorým ľudia majú aj intenzívny citový vzťah. Zákon o poľovníctve však umožňuje poľovníkom zasahovať do ústavou garantovaného práva na majetok a zabíjať psov bez akejkoľvek výstrahy alebo možnosti nápravy, keď sa previnia len tým, že sa odvážia vstúpiť do poľovného revíru. Nie je síce možné hádzať všetkých poľovníkov do jedného vreca, no je nespochybniteľným faktom, že práve medzi nimi sa v poslednom čase stalo viacero mimoriadne tragických incidentov, pri ktorých poľovníci omylom či vlastnou nepozornosťou alebo neopatrnosťou usmrtili človeka. Je potom iluzórne spoliehať sa na to, že poľovníci budú striktne dodržiavať zákonom stanovené pravidlá, ktoré by im ponechávali väčšiu mieru subjektívneho rozhodovania sa, a psov budú skutočne zabíjať len v nevyhnutných prípadoch, keď nebude iné riešenie v záujme ochrany života alebo zdravia iných. Sme, naopak, presvedčení, že pravidlá by voči poľovníkom mali byť čo najstriktnejšie a mali by poskytovať čo najnižšiu mieru voľnej úvahy poľovníka, ktorej zneužitie vedie k neodstrániteľným škodlivým následkom.

  • OZ Štyri labky, Iveta Haulíková, predsedníčka
  • OZ Amicus, František Labanič
  • Sloboda zvierat, Ing. Pavla Dugovičová, predsedníčka
  • Bezbúdovci, Martin Chynoranský
  • OZ Centrum osvety chovateľov spoločenských zvierat, o.z., Emil Moskaľ, predseda
  • OZ Čiernouško, Beáta Horváthová, predseda
  • OZ Dajme šancu, útulok Partizánske, Lucia Zajacová, predseda
  • OZ Pes v núdzi, Dominika Homolová, predsedníčka
  • OZ Strážni anjeli, Martina Vrtáková, predsedníčka
  • OZ Túlavá Labka, Ivana Michalská, predsedníčka
  • OZ Únia vzájomnej pomoci ľudí a psov Košice, Romana Šerfelová, predsedníčka
  • OZ Záchranný koráb, Katarína Hambálková, predsedníčka
  • OZ ZOPZ, Jaroslava Karsli, predsedníčka
  • Útulok Kežmarok, Alžbeta Ninčáková, predsedníčka
  • Útulok Nitra, regionálne centrum Slobody zvierat, PaedDr. Georgia Kubíčková, predsedníčka
  • Útulok Piešťany, regionálne centrum Slobody zvierat, Ľubomíra Baleková, predsedníčka
  • Útulok Senica, Cerberus n.o., Marcel Válek, predseda
  • Útulok Skalica, regionálne centrum Slobody zvierat, Mgr. Monika Hodáňová, predsedníčka
  • Útulok Trnava, Inga Nováková, predsedníčka
  • Útulok Žilina, MVDr. Soňa Orčíková, predsedníčka

Pre ďalšie informácie sa kontaktujte:

Iveta Haulíková
OZ Štyri labky,
tel.: 0905 168 651,
e-mail: haulikova(at)everyvent.sk

Komentáre